Na začiatku románu Orly a anjeli od nemeckej spisovateľky Juli Zehovej (1974) nájdeme hlavného hrdinu Maxa v ošarpanom byte v Lipsku. Narkoman závislý od kokaínu zápasí so silnými abstinenčnými príznakmi. Jeho katastrofálny zdravotný stav ešte zhoršujú psychické depresie, rastúca agresivita a paranoja. Našťastie však nejde len o x-tý príspevok k modernej literatúre tematizujúcej narkotiká.
Autorka dosiahla prvotinou neobvyklý kritický aj čitateľský ohlas. Vyštudovala právo a literárnu vedu, niekoľko mesiacov žila v New Yorku, Krakove a v Záhrebe. Ako pozorovateľka sa roku 2003 zúčastnila slobodných volieb v Srbsku, Bosne a Hercegovine. Prelomom v jej kariére sa stalo publikovanie debutového románu Orly a anjeli (Schöffling&Co, 2001). Odvtedy vydala publicistický cestopis Ticho je hluk (2002) o putovaní po Bosne a v tom istom roku aj svoju magisterskú odbornú publikáciu Právo na vstup? o integrácii krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie.
Dôvody súkromnej apokalypsy
Juli Zehová ponúkla príbeh mladého, mimoriadne vzdelaného narkomana, ktorý zistí, že pod nablýskaným povrchom diplomatickej a korporátnej etiky sa skrýva odvrátený svet medzinárodnej kriminality, nedozernej korupcie a surového násilia. V kompozične vyspelej próze sa dej rozvíja v dvoch paralelných rozprávačských líniách s vyše desaťročným rozdielom medzi súčasnosťou a minulosťou. Po štylistickej stránke stavila autorka na tradičné realistické zobrazovanie. Skôr než na pitvanie vnútorných stavov po požití drogy sa zameriava na vonkajšie konanie postavy.
Maxova priateľka Jessie sa zastrelila, keď spolu telefonovali. To však nie je jediný dôvod hrdinovej súkromnej apokalypsy. Pred dvanástimi rokmi bol Max na právnickej fakulte zakríknutý nemecký mladík s vyrážkami na tvári a výraznou nadváhou. S maximálnym nasadením sa v priebehu desaťročia vypracoval na špičkového právnika, experta na medzinárodné vzťahy. Vo viedenskej centrále veľkej firmy pracuje na projektoch pre OSN. Zistí však, že Jessie je dcérou šéfa medzinárodného drogového kartelu, ktorý siaha od Albánska cez Taliansko až do Poľska. Gang víta plánované rozšírenie Európskej únie, ale len ako potešujúci rast zóny vplyvu. Masový vrah Arkan Čistič, krytý elitou z najvyšších politických kruhov, chce po otvorení hraníc posilniť svoje postavenie na juhovýchodnej kokaínovej distribučnej ceste. Dvojica je vtiahnutá do zložitej a trocha prekomplikovanej siete sprisahania, v ktorom sa tají skutočný dôvod občianskej vojny na Balkáne.
Scény extrémneho násilia nacionalistických masových vrahov voči civilnému obyvateľstvu na Balkáne podáva autorka s chladnou nezúčastnenosťou. V pasážach o prekladiskách drog a skladoch mŕtvol využíva na zvýraznenie účinku až patologické detaily a brutalitu výrazu. Zehová napriek obdivuhodnému vedomostnému zázemiu neponúka odpovede, zotrváva v pozícii neutrálnej, no nemilosrdnej pozorovateľky. Jej snaha vrátiť do mladej nemeckej literatúry spoločenskú kritiku je však zjavná, čo ju odlišuje od generačne príbuzných spisovateliek ako Judith Herrmannová, Zoe Jennyová či Tanja Dückersová.
