h amnestií a obsadiť poslanecké kreslo Ivana Lexu, ktorý sa tri roky nezúčastňuje na práci parlamentu. Nie je čudné, že V. Mečiar odmietol Hrušovského podmienky. Spôsob, ktorý zvolil, je však hodný pozornosti.
Mečiar zrušenie amnestií vylúčil. Podľa neho sa amnestie nikde vo svete nerušia a „hnutie proti zákonu a právnemu poriadku nepôjde“. Udelenie amnestií na trestné činy zavlečenia do cudziny a zmarenia referenda je formou spolupáchateľstva. Mečiar sa k nemu prihlásil najprv ako autor amnestií a teraz ako predseda HZDS, ktorý tvrdí, že v prípade výhrad voči exriaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi ide „o kriminalizáciu ľudí, ktorí neboli ničím odsúdení“. Na svojho šéfa tajnej služby Vladimír Mečiar povedal: „Počas výkonu služby v SIS Ivan Lexa, ani žiaden dôstojník nebol členom HZDS. Hnutie nikdy neprijímalo uznesenie na riadenie týchto služieb ako politický orgán a Ivan Lexa ani dnes nie je členom HZDS.“ Hovorí to ten istý Mečiar, ktorý Lexu do funkcie inštaloval, podržal ho v nej, dal mu miesto na kandidátke a napokon mu aj prepustil svoj poslanecký mandát. Ozajstnou perlou bolo vyjadrenie šéfa HZDS k uloženiu výbušnín na míting KDH, čo zorganizovala v spolupráci s podsvetím Lexova SIS. Mečiar si totiž osvojil verziu, že výbušniny na míting uložila tieňová tajná služba KDH. Prejavil sa ako osoba uvažujúca a konajúca v zajatí spravodajských hier nesúcich pečať mentálnej úrovne Ivana Lexu a Jaroslava Svěchotu.
