Pani Mechríková z Veľkého Borového má dvoch tučných psov, zle chodí a číta všelijaké prorocké knižky. Vždy, keď k nej prídem po vajíčka, dozviem sa, že čoskoro bude na tento skazený svet padať "sirkový" dážď, lebo pre jedného dedina a pre dedinu krajina... Zachráni sa len zopár spravodlivých a to pod vozovou plachtou. Títo spravodliví budú vraj z poľskej strany (?). A to vám hovorí pani Mechríková z Veľkého Borového.
Pre bolesti v nohách sa pani Mechríková už nedostane ani do kostola a tak ani voliť nebola.
Ale keby mohla, tak by volila Schustera, hoci keď som jej spomenul komunistov, tak vychrlila pohoršenú reč o tom, čo všetko jej vzali a nič nedali (ale ten Schuster tak pekne hovorí, on ide s ľudom). Potom ma chcela naučiť Otčenáš, ale to už som utekal, lebo som skôr pohan ako kresťan, na čo mi jeden priateľ vegán povedal: "Vidíš! A pohánku neješ!"
Vrátil som sa s vajíčkami, na mlyne ma čakalo kopanie v mlynici, kde chceme spraviť dobrú podlahu. Odkopal som pol metra kameňov a hliny a našiel som celý potok. Rovno spod oporného múra obytnej časti mlyna vyteká mohutným prúdom voda. Boha, veď to nie je mlyn, ale hausbót! V noci sa asi aj mierne pohojdáva. Dúfam, že sa raz ráno nezobudím zapriečený niekde medzi bralami uprostred doliny. Zatiaľ je pokoj.
