Švický píše: had ako zem, ryba ako voda, orol ako vzduch a vlk ako oheň. Vlk: to zimné severské zviera, čo je práve na snehu oveľa rýchlejšie ako zver, ktorú loví.
Sálaj urobil sám strop v pitvore. Trošku som rátal: osemnásť tri a polmetrových brvien kresaných z troch strán a dve trojmetrové kresané zo štyroch strán: 213 metrov kresu!!! Len jeden muž a jedna sekera.
Hranica medzi dňom a nocou sa na tomto mieste neuveriteľne rozširuje a namiesto obvyklej škáročky je tu zrazu široká brána do iného sveta.
Najdlhšie stmievanie na svete.
Strom za mlynom v silnom vetre: akoby prešľapoval na mieste.
Až teraz mi došlo, že strom v strome je duša. Človek v človeku.
"A pracovali všetci muži múdreho srdca..." (Exodus)
Základný úkon na zmenu vnímania: zatajenie dychu (Švický). Krása.
Hofman nazval Sálaja a Pedra majstrami zo susednej dediny, ktorí sa furt ponáhľajú, akoby ich niekde inde čakala už ďalšia robota.
No Hofman je zase majster nedokončených vecí.
Pedro mi rozprával humornú príhodu: on má na mlyne bič preto, aby mu turisti neliezli do jeho vecí. Aké bolo teda jeho prekvapenie, keď nejaký turista vzal práve ten bič a pokúsil sa ním plesnúť. Pedro akurát robil niečo pri stavidle s francúzakom, vraj mal čo robiť, aby ho po ňom nehodil. Našťastie si zastavil ruku v pol ceste.
Zvesil som kŕmidlo pre vtáky, ktoré zbúchal hrdý sekerník Martin, lebo sa začalo rozpadávať. Musel som vymeniť jednu súčiastku a potom som ho zbúchal nanovo a znova zavesil. Tak dúfam, že vydrží. Nosievam do neho omrvinky zo stola.
Celý deň som kúril jedným polienkom. Malo síce priemer pol metra, ale bolo iba jedno.
Sielničania v autobuse hovoria iba: "Môžem si?" A vzápätí si k vám prisadnú.
Boli tu dvaja Borovianci. Jeden vytiahol pohárik, druhý fľašku.
"Ja nosím pohárik a švagor pálenku."
Poobzerali, pokecali a potom si všimli reklamný šindeľ od Jožka Čendulu, čo nám bol Milan priniesol.
"Tak s týmito chlapmi radšej pokoj," povedal jeden z nich.
Kvačianske príslovie: Nie je kamarát, kto ťa neojebe.
Pedro prišiel na to, prečo sa hambálok volá hambálok: lebo na ňom visia veci na hambu sveta.
Vonku je okolo nuly a fúka z juhu. Po modrej oblohe letia biele mračná. Hobľujem v kôlni dosky na posteľ. Hepi stojí na dvore s ňufákom zdvihnutým k oblohe: vietor mu prináša novinky.
