Ak by som k problému pristupoval len z hľadiska zdravého rozumu, neexistuje iná možnosť ako ponechať. Zavedenie novej by stálo peniaze, ktorých aj tak niet a nič by sa nezmenilo. Na hudbe až tak nezáleží a text si presne nepamätá nikto, politikov a hysterických vlastencov nevynímajúc. A pesnička, ktorá dokáže jeden národ vyburcovať k prejavom nadšenia a písaniu článkov, neznamená pre zvyšok sveta nič.
Viem celkom iste o skupine občanov, ktorá má eminentný záujem na tom, aby sa hymna menila čím častejšie. Nielen slovenská, ale každá. Členovia rozhlasového symfonického orchestra v Bratislave už nahrali, spolu so mnou, asi 400 hymien všetkých štátov, národov, provincií, republík a ostrovov na aké si len spomeniete. Čím viac zmien, tým viac práce. Hudobne sú hymny v absolútnej väčšine úplné nezmysly a texty siahajú od naivných hlúpostí cez hysterické krváky až po opilecké pesničky. Každá krajina je najkrajšia, každý národ najšľachetnejší.
Tento rok sme niektoré hymny nahrávali aj dva-tri razy. Referendum na Cypre nedopadlo tak, ako bolo treba, Východný Timor sa osamostatnil, o Iraku škoda hovoriť. Rusko sa vrátilo k sovietskej hymne s novým textom. Nikto ho neovláda. Ruský veľvyslanec v Aténach bol načisto prekvapený, keď ho olympijský výbor vyzval, aby schválil hymnu a jedine upratovačka vedela, že už majú novú. V Indonézii a Malajzii mali podobné problémy ako jeden z našich bývalých prezidentov, ale dotiahli to až k drobným ústavným úpravám. K moci sa tam dostali iné frakcie. Na Slovensku by sa v podobnom prípade v hymne začalo blýskať nad Čadcou alebo nad Komárnom.
Chudobnejšie krajiny nemali na vlastnú hymnu, tak si museli nakradnúť z cudzích. Peru, Kamerun a Andorra si zobrali z francúzskej, Antigua z nemeckej, Bahamy z kanadskej a Gruzínsko z nemeckej, ale tam sa našťastie uskutočnila revolúcia a už mesiac majú novú. Dali ju dokopy z troch národných opier.
