Lajos GrendelLetné čítanieRaz predpoludním vošla do mojej pracovne Tilda, sekretárka našej katedry. Jej návšteva neveštila nič dobrého. Bola to rozvedená žena stredného veku, ktorá - ako sa hovorieva - viacnásobným opakovaním ročníka vychodila školu života, ale čo sa tam naučila, vedela veľmi dôkladne. Obliekala sa konzervatívne ako stará dievka. Jej drobnú vtáčiu hlavu krášlil drdol ako biskupská mitra, zádrapčivým humorom zasa zavše vyvolávala strach. Jednako však nikdy neprekročila hranicu slušnosti a neslušnosti, úcty a vtieravosti. Kurzová hodnota jej spoľahlivosti nezaznamenávala výkyvy.
- Čo sa stalo? - spýtal som sa s prejavom úzkosti, lebo celá jej bytosť, ktorá sa týčila nad mojím pracovným stolom, hovorila tajomným jazykom metakomunikácie o tom, že sa akiste dejú vážne veci.
