Vladimír Mečiar poprosil médiá, aby pomohli vytvoriť tlak na ministra vnútra a riaditeľa SIS. Chce od nich odtajnenie vyšetrovacích spisov, ktoré sa týkajú podozrení z páchania trestnej činnosti exriaditeľom SIS Ivanom Lexom a jeho podriadeným Rudolfom Žiakom. Mečiar tvrdí, že po odtajnení spľasne bublina. Možno však dúfa, že jeho výzva ostane ignorovaná a chce len ťažiť z fikcie, že spisy sú bezobsažné.
Treba rozlišovať medzi Lexom a Žiakom v tom, že kým u prvého je podstatná väčšina podozrení reálna, obvinenie druhého zo sabotáže bolo komické. Keby sa vyšetrovateľ oprel o skutkovú podstatu trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, mal by väčšiu nádej dotiahnuť kauzy Dežo, Neutrón a podobne do konca. Najvážnejším trestným činom, do ktorého bola v rokoch 1995 až 1998 zapojená SIS, a z jeho spáchania, prípravy, organizácie a riadenia sú podozriví jej bývalí vysokí funkcionári, je zavlečenie slovenského občana do cudziny. Keďže zastupujúci prezident Mečiar dal páchateľom amnestiu, verejnosť má nepochybne právo dozvedieť sa, čo sa vo vyšetrovacích spisoch tejto kauzy píše. Ba dokonca by mal byť obsah spisu zverejnený na internete ako verejný hanopis na tých, ktorí zneužili štátnu moc. Občania majú právo dozvedieť sa aj to, ako sa SIS podieľala na kauzách triptych, výbušniny na mítingu KDH a podobne. Preto možno súhlasiť s názorom ministra vnútra Šimka, že Mečiarova myšlienka odtajniť spisy je „skvelá“. Niet dôvod tajiť protizákonnú a v istých aspektoch až protištátnu činnosť SIS. Dnes už nehrozí ani dekonšpirácia štruktúry SIS, lebo od spáchania trestných skutkov uplynulo niekoľko rokov.
