Pavol Rusko si privatizáciu Slovenských elektrární načasoval schválne do najhluchšieho obdobia roka, aby čo najviac z možných politických a názorových konkurentov bolo niekde ďaleko na pláži. Sériou rôznych odkladov a presunov termínov dosiahol, že sa najväčší čisto štátny podnik predáva pri absolútnom nezáujme iných politikov.
Práve teraz ponuku štyroch vážnych záujemcov o elektrárne skúma a vyhodnocuje privatizačná komisia. V priebehu jedného či dvoch týždňov odporučí svojmu nadriadenému ministrovi Ruskovi ponuku, ktorá je najlepšia. Minister sa zrejme spolieha na to, že keď koncom augusta zasadne vláda, schvália mu ministri komisiou odobreného víťaza ešte v stave postdovolenkového rozjímania.
Dovtedy bude Rusko aj ďalej manipulovať okolnosťami privatizácie tak, aby vyšla podľa jeho scenára. Privatizačná komisia je poradný orgán ministra, čo Rusko rád zdôrazňoval, keď sa ho novinári pýtali, prečo je v nej tak veľa ľudí z ministerstva hospodárstva. Lenže teraz si vymenili úlohy - Rusko radí svojej komisii. Denníku Pravda minister bez zbytočnej diplomacie vyjavil svoj proruský postoj. Vyhlásil, že firma, ktorá nechce kúpiť spolu s elektrárňami aj dva bloky odsúdené do šrotu, musí zaplatiť najmenej o 10 miliárd viac. Čo viac si mohli členovia komisie priať, ako takýto jasný návod? Rusko sa vyhovára, že Pravde nepovedal názvy firiem, no domyslieť si ich bola tá najjednoduchšia vec na svete - postačovali na to informácie medializované v poslednom týždni. Rusko de facto vyhlásil, že Česi (ČEZ) alebo ktokoľvek iný (Enel, Verbund) musia zaplatiť najmenej o 10 miliárd viac, ak chcú predbehnúť Rusov (RAO), pretože Rusi chcú (ktovie prečo) aj ten šrot.
