V kaviarni. Vyzerajú ako nejaká dvojica z poľského filmu: Králik a Zazi.
Zazi sa Králikovi zdôveruje s ľúbostnými zámermi voči inému mužovi.
Králik jej rozpráva o vzťahu s dievčaťom, ktorý vlastne ani nie je v pravom slova zmysle vzťahom, ale je preňho dôležitý, lebo začal ešte v čase, keď bol nešťastným, neatraktívnym, príliš mladým mužom s nadváhou tridsať kíl a žena ako Zazi by si ho nebola ani len všimla.
Zazi, samozrejme, vehementne protirečí.
Čo je zvláštne na zaľúbených ľuďoch, že majú po čase potrebu, nutkanie zdôverovať sa objektu svojej túžby s chybami a nešťastiami z minulosti, o ktorých by sa ináč asi vôbec nedozvedeli a za ktoré sa hanbia - o nadváhe, plastickej operácii, interrupcii, chorobe, krádeži, podvode.
