Najzávažnejšou indíciou je zrejme odhad veľmi nízkej účasti občanov na voľbách - v tom priaznivejšom prípade môže prekročiť hranicu 50 percent. A hoci viacerí politickí predstavitelia hovoria o nižšom záujme verejnosti ako o jej chybe, leví podiel na apatii občanov majú predovšetkým znechucujúce sprievodné javy pri schvaľovaní zákonov o reforme verejnej správy. Na tomto prevládajúcom pocite nič nezmenila ani konfrontácia predsedu vlády M. Dzurindu a predsedu ANO P. Ruska v televíznom Site, kde si obaja takmer ani nevšimli šancu vysvetliť, o čo vlastne v reforme verejnej správy ide. Na druhej strane zväčša nadradený a pohŕdavý vzťah občanov k politikom stráca pri ich rezignovanom postoji opodstatnenie a stierajú sa rozdiely medzi ľudom a jeho nekompetentnými zástupcami.
Ďalším takmer nespochybniteľným signálom je príklon voleniachtivej verejnosti ku kandidátom HZDS na post regionálnych županov - v šiestich krajoch vedie pomyselné rebríčky nominant HZDS, prípadne koalície s HZDS, v Bratislavskom a Košickom kraji však iba tesne, a v Trnavskom a Nitrianskom kraji ich predbieha kandidát SMK. Proti jednofarebnosti županov možno bude pôsobiť pravdepodobné druhé kolo - v ktorom sa budú voliči rozhodovať iba medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi. Informáciu o slovenskej verejnosti podá aj to, či uspejú spájania sa „proti Mečiarovi“, alebo „proti Maďarom“.
