Tí, čo sledujú konzervatívno-liberálne ideologické súboje, sú už unavení z nadprodukcie myšlienok a slov. Charakter tohto zápasu dokazuje, že skutočne ide o ideologickú konfrontáciu, nie dialóg. Neviem, či to cítia priami účastníci, ale jedným z výrazných pocitov pozorovateľa diania v ringu je sklamanie z nevyužitej možnosti.
Kto si ešte spomenie na idealistické vízie spred niekoľkých rokov o dialógu kresťanstva s moderným svetom, o ochote mu načúvať, sledovať "znamenia čias" a otvoriť okná tradičných inštitúcií sviežemu vánku?! Aby som bol spravodlivý, vízie zostali. Nikto ich neodvolal a sú stabilnou súčasťou príležitostných dokumentov a slávnostných vyhlásení. Prečo však neprekročia hranicu očakávaní? Musíme sa zmieriť s novým nekompromisným slovníkom? Ide o vytriezvenie včerajších idealistov alebo o účelovú rezignáciu na náročný dialóg? Alebo majú len aktuálne navrch presvedčení konzervatívni bojovníci?
