FOTO - ČTK
Aké poučenie môže mať Slovensko z kauzy Přibyl, sa mi ťažko píše. Ani Česká republika ho nemôže mať jednoznačné. Najskôr trochu z udalostí minulých dvoch týždňov: keď mi zazvonil telefón, čo ma informoval, že vedúci úradu vlády Pavel Přibyl ponúkol premiérovi Stanislavovi Grossovi rezignáciu, vymýval som sud na kvas. Potreboval som si prečistiť hlavu mechanickými úkonmi a pripraviť sa na tohtoročnú mimoriadnu úrodu. Hneď, ako som zavelil manželke Monike, aby pustila v komore vodu a prúd z hadice začal striekať do všetkých kútov suda, už som bol zasa pri Přibylovi. Vysvetlím neskôr.
V každom prípade som poďakoval všetkým, ktorí ma celý týždeň podporovali, aj pánu Přibylovi, že odišiel. Potom som sa na seba trošku naštval, čo vysvetlím teraz. Napísal som neohrabane jeden deň odtiaľto z Javorníka nad Veličkou v Bielych Karpatoch do Lidových novín text, že mi prekáža veliteľ roty, ktorá tĺkla bezbranných občanov v januári 1989, keď bol pán Přibyl na poste najvyššieho štátneho úradníka, pretože "Palachov odkaz, aj ten januárový týždeň z roku 1989 je symbolom, ktorý policajné a milicionárske komandá postriekali krvou, bolesťou a ponížením nevinných ľudí." A dodal som, že som zároveň aj jednoznačne proti tomu, aby títo Přibylovia do smrti trpeli za svoju minulosť, ale česť by velila nepchať sa do nijakých funkcií, ktoré majú byť symbolom aj zárukou demokratických zmien. V noci som cez mobilný telefón poslal sms výzvu, ktorá sa skladala z dvoch viet, zo šiestich slov: KOMUNIZMUS BOL BITIE! PÁN PŘIBYL, ODSTÚPTE!
