Monika Kompaníková: Žena odnaproti

Žena odnaproti už tri hodiny stojí pri sporáku a varí džem. Každých tridsať minút stíši plamene pod hrncami, otvorí balkónové dvere, vyzuje si papuče, ktoré nosí v byte a bosými nohami stúpi na prah dverí. Na prahu dverí sa ťarbavo otočí, nasunie si na holé nohy papuče, ktoré nosí, keď ide vyhodiť smeti alebo pozametať chodbu a vyjde na balkón. Zo škatuľky položenej v košíčku na štipce si vyberie cigaretu, prehmatá ju v prstoch tak, ako si ja prehmatávam hánky a zapáli zapaľovačom. Predtým, ako si zapáli a vyfúkne prvý oblak dymu, silno potiahne šnúru priviazanú zvnútra ku kľučke balkónových dverí a privrie ich. Rovnako okno. Aj ja už mám takú šnúru. Tiež chodím fajčiť na balkón a ani moje balkónové dvere sa nedajú zvonku zavrieť. Kým som ju nepoznala, mala som v kuchyni stále smrad. Zapaľovač som si tiež priviazala k zábradliu, aby mi nevypadol na chodník, tak ako ona. Je to žena praktická. Teraz napríklad varí džem. V troch hrncoch naraz.