Devín banka – obchod politikov

Bankový dohľad už v marci 2000 zistil protizákonnosť v činnosti Devín banky, ktorá nevyhnutne musela viesť ku krachu. V hre napokon bolo 11 miliárd vkladov obyvateľstva, no národná banka skoro dva roky neurobila nič, aby zabránila finančnej katastrofe. Jusko aj napriek tomu hovorí o „racionálnosti“ postupu jeho inštitúcie a namiesto hlbokej osobnej sebareflexie útočí na advokáta Ernesta Valka, že ako správca konkurznej podstaty chcel zarobiť 60 miliónov korún. Ak by nezlyhalo vedenie Devín banky a guvernér centrálnej banky Marián Jusko by si plnil svoju povinnosť, advokát Valko by nemal dôvod premýšľať o odmene za správu konkurznej podstaty. Zodpovednosť za neskoré uvalenie nútenej správy na Devín banku nesie z formálno-právneho hľadiska v plnom rozsahu Marián Jusko. Nemožno však obísť mlčaním, že politicky by sa mali za tento škandál zodpovedať aj ďalší ústavní činitelia. Devín banka bola od počiatku tohto volebného obdobia v rôznych obmenách predmetom politického obchodovania. Vždy, keď sa predseda NR SR Jozef Migaš postavil proti premiérovi Dzurindovi, výmenou za politickú stabilitu dosiahol ústupky voči Devín banke. Raz išlo o zažmúrenie očí nad výsledkami kontroly bankového dohľadu, inokedy o predĺženie mandátu na deblokácie ruského dlhu. Keby mal Migaš čo zobchodovať aj koncom septembra 2001, možno by vláda súhlasila s kapitálovým vstupom štátu do tejto banky.