Knihou poviedok Daj mi! debutovala nová ruská autorka Irina Denežkinová ako dvadsaťročná študentka žurnalistiky a vzápätí sa stala bestsellerom v Rusku, ale aj v západnej Európe. Je v nej jedenásť poviedok, ktoré do slovenčiny preložil Ján Štrasser a vydalo ich vydavateľstvo Ikar.
Aha, ide hrdina!
V poviedke Vasia, ktorá je jedným z extrémov tejto knihy, príde desaťročný chlapec na to, že mláky, ktoré sa spravidla vyskytujú za smetiakmi, nemajú nič spoločné s dažďom, ale sú to sliny ohyzdných a nebezpečných zelených mužíčkov. Tí sa zabávajú vraždením bezdomovcov, znásilňovaním bezdomovkýň a žerú stareny, čo si večer vyjdú vyniesť smeti. Po starenách a bezdomovcoch neštekne ani pes, nie to, že by si ešte niekto všimol, že postupne ubúdajú a miznú. Nikomu nechýba ani Vasiov starší brat Feďa - jedného dňa proste zmizol a zostala po ňom len fašistická vlajka na stene detskej izby. Mama z nej spichla Vasiovi trenírky. Vasia chce najprv upozorniť na zelených mužíčkov dospelých. Dedo ho opľuje a otec ešte pridá zaucho teniskou. Deti na dvore ho zase zmlátia tehlami po hlave a do zubov. ("Ako dobre, že Vasia bol ešte malý a zuby mal mliečne.") V boji teda pokračuje mlčky ako Bajaja. Pred zelenými potvorami sa načas uchýli aj na dno studne, kde nachádza kosti brata Feďu. Vzápätí úskokom nad mužíčkami víťazí. A tak sa zase v meste namnožia bezdomovci a stareny. Ale nikto nevie, že vďaka za to patrí desaťročnému krpcovi s vyrazenými zubami. "A nikto, kto videl Vasiovu telesnú schránku, si nepomyslel: "Aha, ide hrdina!" - ale všetci si ktovie prečo pomysleli: "Čo je to za zmrda?"
Čierny humor a nemilosrdnosť pripomínajú Charmsa. Pre autorku je charakteristický humor, surovosť a autenticky vyrozprávaný príbeh; na rozdiel od Vasiu však vo väčšine poviedok za svetom zaslintaným a zasopleným zelenými mužíčkami svietia čiesi mačacie oči, odstávajúce uši, zbožňovaná tvár.
Časté pospevovanie
Poviedky, v ktorých sa variuje príbeh lásky, majú naliehavý rytmus a Irina Denežkinová si v nich často pospevuje - cituje texty piesní, ktoré si niekto práve spieva, počúva, zišli mu na um, alebo sa ich nevie zbaviť. "Čakala si ma dlho, ustala si, zhorela..." spieva v poviedke Song for Lovers Oleg. Svetke, ktorá ho nešťastne miluje, sa síce nepodarí zviesť ho, ale zato sa vyspí aspoň s dvoma jeho kamarátmi. (Každý, kto sa s Olegom stýka, je v istom zmysle Oleg...)
