Prečo súdiť starca

V procese s údajným vojnovým zločincom Ladislavom Nižňanským je však rozsudok až na poslednom mieste. Životopis muža, ktorý bojoval s partizánmi i proti nim, bol agentom spravodajských služieb Československa, Sovietskeho zväzu i USA a do dôchodku odišiel ako novinár uznávanej americkej rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa, vyvoláva príliš veľa otázok. Ako sa po vojne dostal z rúk sovietskej NKVD, keď veliteľa komanda Edelweiss popravili? Ako sa mohol člen Edelweiss stať potom agentom československej rozviedky? Ako sa z neho stal americký agent, ktorý ďalšie dva roky poberal od československej rozviedky plat? Ako mohol v Rádiu Slobodná Európa pracovať 29 rokov človek, ktorý sa údajne osobne podieľal na likvidácii britsko-americkej vojenskej misie, pôsobiacej v roku 1944 na Slovensku? Zahynul pri nej aj americký korešpondent agentúry AP Joseph Morton, ako možno jediný novinár v tej dobe. Ako je možné, že Nižňanský prežil pokojný život a bez zmeny mena býval roky vo svojom mníchovskom byte? Prečo kryl Nižňanského Východ i Západ? Prečo americká spravodajská služba odkryla archívy o svojom agentovi až teraz? Kde boli slovenské orgány do roku 2001, než požiadali o prešetrenie? A prečo boli tak dlho nečinné mníchovské orgány, keď mali podozrivého pred nosom? Koľko toho vieme o brutálnom komande Edelweiss, kde bolo toľko členov KSČ a ľudí z ministerstva obrany a vnútra?