Brusel. FOTO - REUTERS
Rád by som diskutoval o starých zlatých časoch, keď bola Európa "tehotná federáciou". Akosi mi to pri dlhoročnom štúdiu romantizmu uniklo. Cítim však vnútornú potrebu diskutovať o tom, čo existuje ako nástojčivá otázka v konkrétnom čase a priestore dnes.
Fikcie - fakty
Ústava Európskej únie sama seba charakterizuje ako "základ budúcej zmluvy o založení európskej ústavy". Už názov obsahuje základný rozpor tohto textu. Klasický liberál Ralf Dahrendorf ho charakterizuje ako "zdanlivú konštitúciu Európy".
Text si podľa Dahrendorfa robí nárok byť ústavou, čo nespĺňa. Narába s neexistujúcim ľudom Európy, hovorí o ochrane občianskych slobôd tam, kde sa to týka výhradne konania inštitúcií Európskej únie, je vnútorne nesúdržný a deľba výkonnej a zákonodarnej moci v ňom nezodpovedá základným kritériám parlamentnej demokracie. Okrem toho hovorí o celej Európe tam, kde sa to týka len Európskej únie. Takúto ústavu by zrejme neprijal nijaký jednotlivý štát, či unitárny, alebo federatívny.
