Voľby do orgánov vyšších územných celkov ukázali, že Slovensko prežíva krízu politického vedomia. V tejto chvíli totiž nie sú ani tak dôležité samotné výsledky volieb, ako fakt, že podstatná väčšina oprávnených voličov ich zvysoka ignorovala. K urnám neprišla ani len tretina voličov. Regionálne voľby sú zlou vizitkou pre politikov. Podali aj priebežnú správu o stave spoločnosti, ktorá skúšku z politickej zrelosti nezložila.
Parlamentné strany urobili veľa pre to, aby volič stratil záujem o regionálne voľby. Najmä vierolomné činy ľavice v procese prípravy a schvaľovania reformy verejnej správy a neschopnosť pravice jasne vysvetliť jej potrebu a obsah mali za následok otupenie záujmu verejnosti. Reforma sa stala predmetom politickej hry vnútri koalície, ako aj medzi koalíciou a opozíciou. Chybou voliča je, že si nechal politikmi vnútiť znechutenie a nevenoval viac pozornosti presunu kompetencií z centra na regióny. O niekoľko mesiacov sa môže situácia opakovať. Ale s oveľa vážnejšími dôsledkami. Nízka účasť na parlamentných voľbách je to najhoršie, čo si môžu nielen politici, ale aj sami občania želať. Krajine by prospelo, keby voliči aj volení podstúpili hlbokú sebareflexiu. Bez nej zvýšenie záujmu o veci verejné nie je možné. Hrdí na seba nemôžu byť ani Bratislavčania, ktorí si ako jediní zvolili v prvom kole župana. Bratislavský kraj potvrdil len jedno: ostáva baštou pravice. Účasť vo voľbách však bola aj tu mizerná.
