Výsledkov prvých regionálnych volieb je viacero a každý si v nich môže nájsť, čo si len zažiada - stredovo-pravicová koalícia úspech v Bratislave, HZDS stopercentné víťazstvo v trenčianskom VÚC, KDH viac mandátov ako SDKÚ v Trnavskom a Žilinskom VÚC, SMK úspech v Nitrianskom, Trnavskom a Banskobystrickom VÚC, Smeru a SDKÚ úspech v Košickom VÚC, SNS druhé miesto A. Malíkovej a P SNS tri mandáty v Žilinskom VÚC, kde SNS nemá žiaden mandát, čo sa do jednej hlavy zmestí len ťažko…
Nespochybniteľné je, že mizerná účasť občanov na prvých regionálnych voľbách je prepadákom vládnej koalície, ktorá vydávala reformu verejnej správy za najdôležitejšiu zmenu politického systému po roku 1989 - ak o potrebe účasti na takomto akte presvedčila len štvrtinu voličov, nedá sa to inak kvalifikovať. Je jasné, že samotná príprava reformy verejnej správy, jej sčasti deformovaný výsledok, mizerná vysvetľovacia kampaň, hlúpe odpílenie elektronických médií z volebnej kampane, otázne moratórium - to všetko mohlo a určite aj zapôsobilo na odmietavý postoj 75 percent voličov. Druhou stránkou účasti iba každého štvrtého voliča je, že ak aj má verejnosť nemálo dôvodov na znevažujúci postoj voči slovenskej politickej reprezentácii - za posledný týždeň len kauzy okolo Duckého zmeniek a Devín banky boli mimoriadne znechucujúcimi argumentami, stierajúcimi predposledné rozdiely medzi terajšou a predchádzajúcou vládou - rezignácia troch štvrtín dospelých na účasť v regionálnych voľbách a na výber čo najkvalitnejších miestnych predstaviteľov vytvára rovnicu medzi vládou a jej ľudom. Z obrovskej neúčasti voličov na týchto voľbách možno nevyplýva absolútne potvrdenie tézy, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži - určite je veľmi ťažko spochybniteľné, že rozhorčenie troch štvrtín občanov nad kvalitou ich reprezentantov je neoprávnené. Ako však poznáme politickú elitu, dôvody zbabraných volieb budú hľadať všade naokolo.
