ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP |
i a obdivovanými. Keď povedal: Ľahšie prejsť ťave uchom ihly, ako vojsť boháčovi do Kráľovstva Božieho, bola to pozitívna diskriminácia ako hrom. Aby nevznikli pochybnosti o tomto zmysle jeho učenia, opakoval ho v mnohých variantoch nespočetnekrát. V odporúčaní bohatému mladíkovi (Choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom sa vráť, vezmi kríž svoj a nasleduj ma.) či v odporúčaní ďalšiemu boháčovi (Keď dávaš obed, ...nevolaj svojich bohatých susedov, ale pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.) a pod. Alebo, zvlášť výrazne, v podobenstve o stratenej ovci: Hovorím vám, tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, čo robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, čo nepotrebujú pokánia.
Ako k tomu tí spravodliví prídu? Táto otázka vzrušuje aj kresťansko-demokratického ministra Lipšica, keď dnes brojí proti pozitívnej diskriminácii. Podobne ako farizeji proti Kristovmu učeniu, aj on proti antidiskriminačnej norme vyťahuje ZÁKON, najlepšie NAJVYŠŠÍ ZÁKON. Proti láske k biednemu blížnemu, proti súcitu k nemu, proti snahe pomôcť mu stavia neľútostný predpis, paragraf, svoju slepú bohyňu spravodlivosti an sich.
Pravdupovediac, nie poprvýkrát. Dávno pred prijatím antidiskriminačného zákona sa vedenie KDH tvrdo postavilo proti almužne slovenským Maďarom od maďarskej vlády v rámci jej krajanského zákona. Nesmú dostať nič, lebo by to bola ich pozitívna diskriminácia, argumentovali. Ako by k tomu prišli Slováci, ktorým takúto almužnu nikto neponúkol? Všetko podľa slovenského porekadla: Bože, keď zdochla koza mne, daj, nech zdochne aj susedovi.
Zmyslom pozitívnej (presnejšie obrátenej) diskriminácie je koncepcia vyrovnávacieho práva. Jej pomocou čelíme následkom "negatívnej" diskriminácie z minulosti tak, že sa upravuje postavenie príslušníkov cieľovej skupiny v zodpovedajúcich aspektoch, až pokým v nich nedosiahnu skutočnú rovnosť. Jej cieľom teda nie je získať nejaké výhody či privilégiá pre túto menšinu, ale naopak, zrušiť jestvujúce privilégiá dominantnej či vládnucej väčšiny a odstrániť tak z nich vyplývajúcu faktickú nerovnosť, diskrimináciu medzi nimi. Je pozitívna, lebo ostrakizovaným neberie, ale dáva. Je obrátená, lebo ruší zabehaný stav vecí, keď berie privilegovaným ich výsady. Ako opak utláčajúcej, nespravodlivej diskriminácie, ktorá ruší rovnosť medzi ľuďmi, stavia predtým zaznávané menšiny na roveň privilegovaným. Pretože jej úlohou je vyrovnať nespravodlivé rozdiely, je opatrením dočasným, prechodným. Uplatňuje sa len dovtedy, kým sa nedosiahne tento cieľ.
Ježiš si dovolil ísť so svojou pozitívnou diskrimináciou až na doraz, lebo sa nezľakol výstrah vtedajšej obdoby ministra spravodlivosti a riadil sa láskou k blížnemu. Preto zdôrazňoval, že každý, kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje, bude povýšený. A platiť to malo nielen pre jeho vyvolený národ, ale pre všetky rasy a všetky národy.
Až tak ďaleko sa dnes ísť neodvážime, lebo nám to nedovoľuje naša demokratická ústava, tak prísne strážená naším ministrom spravodlivosti. Preto nechceme v Kristovom mene zvrátiť pomer medzi poníženými a povýšenými, naopak, my môžeme v mene ústavnej spravodlivosti tento pomer iba vyrovnať. Nejdeme proti ústave, chceme len naplniť v nej zakotvený princíp rovnosti občanov. Preto sme do antidiskriminačného zákona vložili paragraf, hovoriaci, že "na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia na zabránenie znevýhodnenia, súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom". Práve tento paragraf napadol pán Lipšic ako inkriminovanú pozitívnu diskrimináciu.
V antidiskriminačnom zákone sa však nikde menovite nespomína táto tzv. pozitívna diskriminácia, lebo sa chcel vyhnúť možnému nedorozumeniu pri interpretácii tohto pojmu. Ak vychádzame zo stanoviska, že žiadna diskriminácia nie je prípustná, teda ani negatívna (poníženie povýšených), ani pozitívna (povýšenie ponížených), bude lepšie tento pojem radšej opustiť. Navyše, ak nám v danom prípade nejde o nič viac než o vyrovnávacie opatrenia. Aj keď Európsky súd pre ľudské práva vo svojej známej kauze o jazykových právach v Belgicku (1968) jednoznačne konštatoval, že "zákaz diskriminácie sa nemá chápať ako zákaz akéhokoľvek rozlišovania pri priznávaní práv a slobôd podľa Dohovoru. Zákaz diskriminácie je porušený vtedy, ak pre určité odlišné zaobchádzanie nejestvuje objektívne zdôvodnenie".
S "osobitnými vyrovnávacími opatreniami" sa aj na Slovensku stretávame na každom kroku. Od Braillovho písma pre nevidiacich a bezbariérových vstupov pre telesne postihnutých až po dvojjazyčné vysvedčenia pre žiakov z národnostných menšín. Ústava SR zaručuje základné práva a slobody o. i. aj bez ohľadu na rasu či príslušnosť k národnosti. Antidiskriminačný zákon tieto ústavné záruky utvrdzuje tým, že zabraňuje znevýhodneniu ľudí práve z rasových či etnických dôvodov. Ak je toto pozitívna diskriminácia, som za ňu spolu s Ježišom Kristom.