Konečne prezident, ktorý zodpovedá vzoru normálneho chlapa pre väčšinu našej mužskej populácie. Nijaký precitlivelý estét, nijaký sofistikovaný intelektuál, nijaký grafoman ani šibnutý maniak posadnutý mocou. Keď treba, vie použiť šťavnaté slovo na účet starého ...uja, je doma vo futbale a hokeji, miluje pretekárske autá a nerobí mu problém navštíviť hoci aj diskotéku a predviesť svoj diskdžokejský talent. Akoby bol jedným z nás, pochvaľujú si ho fanúšikovia adrenalínových športov a tancov. Priemerný volič a subjekt výskumov verejnej mienky môže byť s takým prezidentom spokojný a Ivan Gašparovič u tejto nezanedbateľnej vzorky obyvateľstva boduje.
Politickí partneri a analytici však majú dôvod nastražiť uši. Nie pre predvádzanú ľudovosť, veď na túto strunu hral v iných rovinách aj jeho predchodca a ona napokon nie je cudzia nijakému politikovi. Ide len o mieru a gustióznosť toho či onoho prístupu k veci. Ani nie pre trápne prešľapy, ktoré sa novému prezidentovi počas prvých sto dní v úrade stali. Zabeháva sa, hľadá svoje mantinely, veď aj múdry schybí - odpúšťajú mu kritici jeho diplomatické faux pas pri predčasnom prezradení mena nášho nového veľvyslanca v Budapešti, či pri unáhlenom zaujatí pozitívneho postoja voči Putinovi v teroristickej tragédii rusko-čečenského Beslanu.
Čo vyvoláva znepokojenie, sú politické sebadefinície Ivana Gašparoviča. Prvá znie, že chce byť národným prezidentom. V krajine, ktorá má do 20 percent národnostných menšín, je to silne diskriminujúca prezentácia svojho postavenia v spoločnosti. Tento človek nebol zvolený za prezidenta Slovákov a len pre Slovákov, ale za prezidenta všetkých občanov Slovenskej republiky. Nestal sa v nej prvým Slovákom, ale prvým občanom štátu, zastupujúcim rovnako aj maďarských, rómskych, českých a ostatných spoluobčanov Slovákov. Taký multikultúrny štát, akým je Slovensko, môže mať rad rôznych národných politikov, zastupujúcich národné politické strany, ale nesmie mať národného prezidenta zastupujúceho len časť etnického spektra krajiny. On musí byť občanom prezidentom. Ak pri tejto sebadefinícii podlieha ešte len stodňový prezident tlakom svojich najhlučnejších - a najagresívnejších podporovateľov z predvolebnej kampane, bolo by to zlé znamenie pre Slovensko. Viac-menej sa však toto splácanie dlhov dalo čakať.
