Po druhom kole voľby predsedu vyššieho územného celku bude HZDS disponovať počtom županov v intervale jeden až sedem (vychádzajúc z premisy, že v súbojoch Tarčák - Malíková, prípadne Štefanec - Záborská uspeje aspoň jeden kandidát HZDS). Dolná hranica efektívnosti kandidátov HZDS by jemne korigovala základný výsledok regionálnych volieb - t. j. výrazný úspech opozície, horná hranica by tento výsledok iba fatálnym spôsobom potvrdila a ešte viac zviditeľnila koaličnú mizériu. Pravdepodobnosť úspechu kandidátov HZDS v Trenčianskom a Žilinskom kraji je mimoriadne vysoká, karty sú vcelku rovnocenne rozdané v Prešovskom kraji a v ostatných štyroch sa môže rozohrať vyššia forma politickej abstrakcie - t. j. slovenskí proreformí voliči v Trnavskom a Nitrianskom kraji podporia kandidáta proreformnej SMK a maďarskí proreformní voliči v Banskobystrickom a Košickom kraji podporia kandidáta slovenských proreformných strán. Isteže, proti takejto interpretácii stojí ficovsko-slotovský variant mobilizácie slovenských voličov za slovenských kandidátov, čím tieto voľby dostávajú nešťastný etnický charakter. Poznajúc domáce pomery, netreba dlho uvažovať, ktorá výzva bude mať podľa všetkého vyšší dosah na voličov. Na ich rozhodovanie zrejme bude negatívne pôsobiť aj skutočnosť, že sa od nich očakáva, aby volili vo svojom regióne „inoetnického“ kandidáta - s (naivnou?) vierou, že táto dohoda politických špičiek sa rovnakou podporou prejaví v inom kraji a konečným výsledkom bude úspech proreformných strán aj pri voľbách županov. A zabudnúť by sme nemuseli ani na skutočnosť, že KDH sa mimoriadne angažovalo pri presadzovaní dvojkolových volieb županov - s netajenou motiváciou skomplikovať voľbu neslovenského predsedu vyššieho územného celku v Trnavskom a Nitrianskom kraji.