ý. A dobrý. Po deviatich mesiacoch to môžeme povedať aj na Slovensku. A to všetko vďaka tomu, že zopár mladých ľudí na ministerstve financií malo odvahu.
Sulík rozpracoval aj návrh reformy sociálneho systému. Inšpiroval sa teóriou nositeľa Nobelovej ceny Miltona Friedmana. Jeho predstava jednotného odvodu a jednotnej sociálnej dávky je nesmierne elegantná. Ľudia nebudú behať po úradoch s papiermi. Do dôchodku odídeme, keď sa nám zachce. Nikto nám nezabráni legálne zamestnať upratovačku na dve hodiny denne za tisícku mesačne, pričom štát jej ďalšie tisíce doplatí. Dostaneme všetci jednu sociálnu dávku a z vyšších príjmov, ktoré nám zostanú, si sami určíme, aký nadštandard si doplatíme - či doplnkové dôchodkové poistenie, doplnkové zdravotné poistenie, či poistenie v nezamestnanosti.
Je to sen mnohých ekonómov. Žiaľ, len sen. Na rozdiel od rovnej dane v prípade odvodového bonusu neexistuje krajina, ktorá by túto myšlienku uviedla do praxe. To znamená, že nápad je zlý? V žiadnom prípade. To znamená, že je to príliš zásadný zásah do tradičného ponímania finančného vzťahu medzi občanom a štátom, ktorý si vyžaduje zložité dosahové analýzy, a hlavne veľa odvahy. Odvaha však chýba. Ivan Mikloš, ktorý má vo svete imidž superreformátora, sa snaží z diskusie o odvodovom bonuse vyvliecť, Ľudovít Kaník navrhnutý systém úplne nezatracuje, ale tiež o ňom veľmi neuvažuje.
