Čo majú spoločné Slováci a Mexičania? ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP
Jedna zo základných konceptualizácií tohto vzťahu používaná v škandinávskej politológii je postavená na štyroch ideálne typických modeloch.
Prvým z modelov je štát ako spoločenský architekt. Je inšpirovaný sociálno-demokratickými víziami 50. a 60. rokov minulého storočia, keď štát mal mať vysokú autonómiu konania a svojimi zásahmi formovať spoločnosť pre dobro všetkých. Druhým modelom je vyjednávajúci štát, kde štát tvorí len jeden z mocenských pólov v konkurencii so záujmovými organizáciami, politickými zoskupeniami, podnikateľskou sférou, mimovládnymi organizáciami, občianskymi iniciatívami, miestnymi samosprávami a inými aktérmi. V tomto prípade sú štátne rozhodnutia ovplyvňované neustálymi snahami o dosiahnutie kompromisných riešení so spoločenskými aktérmi, s ktorými sa štát delí o moc. Štát tu môže hrať i úlohu určitého arbitra, ktorý umožňuje distribúciu a akceptáciu spoločných riešení a pravidiel.
