Môžem potvrdiť, že sa nedá prestať čítať. Môžete si ju vychutnávať večer za večerom, ako keby to bol veľký dobrodružný príbeh plný postáv, ktoré naozaj existujú a my sme o nich nič nevedeli.
Kniha rekonštruuje prepletenec špionážnych akcií, obliehaní, vojen, partizánskych vojen medzi ruskou a britskou armádou o horský hrebeň, čo oddeľuje Indiu od Pakistanu. A k tomu všetkému výčiny uzbeckých a čerkeských potentátov, ktorých akčný rádius siahal od Kaukazu po Tibet a čínsky Turkestan. Keď pritom budete mať dojem, že sa dívate na mapky, čo sa v tých rokoch tak často objavovali na prvých stranách novín, budete ho mať právom.
Je to príbeh ctižiadostivých dôstojníkov a zarytých dobrodruhov, čo sa prezliekali za arménskych obchodníkov alebo pútnikov a križovali hory a púšte, ktoré ešte žiadny Európan pred nimi nevidel.
Rusi chceli preskúmať, ako by mohli expandovať smerom k Indii, Angličania zabezpečiť svoju koloniálnu ríšu a ochrániť hranicu sériou nárazníkových štátov, v ktorých vládli bábkoví emiri, cháni a mocnárikovia. Sú to dejiny pascí, stínania hláv a vraždenia v kráľovských palácoch.
Kto to prečíta?
Ale najčudnejšia vec je, že v čase, keď si ľudia mysleli, že celý svet už je zmapovaný, Európania tušili len málo, prípadne vôbec nič o zemepise týchto oblastí, horských priesmykoch, splavnosti riek. A tak museli zveriť svoj osud do rúk tých špiónov - sprievodcov a zemepiscov, ktorí potom ústne informovali o tom, čo sa im podarilo vidieť, alebo čo si úchytkom napísali do poznámkových zošitov.
Naším ďalším zistením je, že monarchovia a sultánici z rozprávky (v mestách ako Buchara, Samarkand, Šiva a Šitral) boli zapletení do miestami smrtiacej hry s Britániou a Ruskom, a o tých dvoch krajinách mali len absolútne hmlistú predstavu. Občas si dokonca mysleli, že sú to susedné kmene, takže sa jeden takýto sultán britského posla spýtal, či aj britská kráľovná Viktória má dvadsať kanónov tak ako on.
Sú tam príbehy o príšerných masakrách, ako keď 16 000 britských vojakov, civilov, žien a detí pozabíjali v horách Afganistanu (o ktorom si Briti mysleli, že ho spacifikovali), zakaždým preto, že nejaký hlúpy alebo ctižiadostivý generál zle vyhodnotil obtiažnosť terénu, rozdelenie kmeňov a jemné orientálne umenie úskoku.
Zo všetkých týchto emirov sa vykľujú veľmi nedôveryhodné a zradné kreatúry (ktorými aj boli), ale niet pochýb, že Rusi a Briti neboli lepší a neváhali spriateliť sa s nimi len na to, aby ich neskôr podviedli.
