kto ich rýchlo kúpi. Mimochodom, kúpiť aerolínie nebude pre nikoho žiadna výhra: ich jedinou cennosťou je letecká licencia a ľudia, keď nerátame manažment.
Palivom "národného dopravcu" boli deblokácie a skryté dotácie. Už ich vznik bol pomerne podozrivý. Mečiarov minister Alexander Rezeš dal firme Viliama Vetešku, dnes poslanca Mečiarovho hnutia, štatút národného dopravcu. Motív bol jasný - slovom "národný" sa vysvetlia finančné injekcie od štátu. Problémom národného dopravcu bolo, že nemal na čom lietať. Rezeš s Veteškom to vyriešili deblokáciami. Z Ruska doviezli tri ojazdené túčka a Moskva si tak mohla z dlhu voči Slovensku odpísať dve miliardy korún. Lietadlá prenajali gratis národnému prepravcovi. Keď sa to ukázalo ako problém pre protimonopolný úrad, štát lietadlá "vložil" do spoločnosti ako svoj vklad a razom bol z neho väčšinový akcionár. Po pár rokoch aerolínie lietadlá predávali naspäť do Ruska a zinkasovali za ne 300 miliónov korún - desatinu z deblokované objemu. Taký dobrý obchod boli deblokácie. Spriaznenosť štátu a firmy hospodáreniu ani trhovému podielu nijako nepomohla. Straty, nazbierané za roky ich fungovania, presahujú šesťsto miliónov korún a konkurencia sa im rýchlo vzďaluje. Firma sčasu na čas nemala na platy zamestnancov, na platby odberateľom, pravidelné linky zavádzala a zase rušila.
