„Radšej sa vzdám viery, než by som mal vydať nepriateľom Usámu bin Ládina.“ Ide o najčerstvejší výrok mulla Muhammada Umara, duchovného vodcu hnutia Taliban. Muža, ktorého, keby nejestvoval, by dejiny museli vymyslieť. Lebo mulla Umar je presne ten typ, bez ktorého by nielenže nejestvovala extrémistická odnož islamu, ale ani Usáma bin Ládin by vo svete nemal taký desivý zvuk. Určite aspoň nie v tej podobe, v akej sa ukázal 11. septembra, keď nechal civilnými lietadlami odstreliť americké symboly a v nich pochovať tisíce nevinných ľudí.
Mulla Muhammad Umar sa stal postavou nového žánru - islamského hororu, aj keď na začiatku to vyzeralo, že je príbuzný nie s vymyslenou hollywoodskou story, ale s oveľa onakvejším a pravdivejším príbehom známeho anglického zbojníka Robina Hooda. Umar začínal ako nenápadný mladý muž, vybavený vraj neobyčajne vycibreným mozgom, v ktorom sa ukrýval zásobník múdrych prirovnaní, na aké sú afganské, perzské či arabské príbehy nepredstaviteľne bohaté. Ešte v roku 1994 znamenal dosť málo: pravdaže, jeho mimoriadna bystrosť a znalosť Koránu vzbudzovali pozornosť. V rodnej dedinke Nodeh, v blízkosti Kandaháru, kde teraz so zvyškami najvernejších bojovníkov vzdoruje svojim nepriateľom, založil vlastnú madrassu - islamskú školu, kde rečnil tak pútavo, že mladí muži sa mohli z jeho výkladov Koránu doslova poblázniť. Bol učiteľom. Rozprával o životných zásadách, ktoré ustanovil kedysi dávno prorok Mohamed. Neustále prízvukoval, že najväčšou silou proti sovietskym okupantom a teda nevercom bola duchovná sila Koránu.
Jeho veta z tých rokov to výstižne ilustruje: „Iba vtedy sa z vás stanú skutoční bojovníci, ak pôjdete do boja s radosťou a myšlienkou na Alaha. Tak, ako nás to učí prorok.“
Jeho slovám dodávalo zvláštny náboj nielen mystické správanie, ale aj páska cez jedno oko, o ktoré prišiel v súboji so Sovietmi.
Po odchode Sovietov bolo treba afganskú spoločnosť očistiť. Aj keď umelý komunistický režim nasadený afganskými dôstojníkmi študujúcimi na sovietskych vojenských školách napokon neudržali ani oddiely sovietskych interventov, Umar mal pocit, že spoločnosť čaká nová etapa obrody. Mal jediný recept: treba vytvoriť čistý islamský štát! To, čo sa neskôr z jeho myšlienky stalo, zrejme nemohol predvídať. Lebo začiatok jeho nástupu k moci znesie porovnanie naozaj s príbehom Robina Hooda. Na ilustráciu možno spomenúť udalosť z jari roku 1994. Zo susednej dediny Singesar prišla Umara navštíviť skupina ľudí. A hneď na úvod sa mu posťažovali. Vraj vojenský veliteľ dediny znásilnil dve mladučké dievčatá. Ale to nebolo všetko. Keď si užil, nechal dievčatám vyholiť hlavy a hodil ich prisluhovačom. Dievčatá sa stali hračkou pre desiatky vojakov. Umar mal v tom čase iba tridsať verných mužov. Nazýval ich talibovia, študenti. A ako vravia hodnoverné pramene, dohromady mali iba šestnásť pušiek. Ale Umar bol muž činu. Okamžite vyrazil a napadol vojenský tábor zvrhlého veliteľa. Všetkých mužov postrieľali a veliteľa nechal, už klasicky, obesiť na hlaveň tanku. Oddiel sa zmocnil množstva zbraní a munície. Umar sa vynoril ako neohrozený bojovník: „Bojujeme proti moslimom, ktorí páchajú zlo. Ako môžeme zostať ticho, keď vidíme zločiny páchané na ženách a chudobných.“
