Ťažké je niečo iné - aby sa kauzy a páchatelia dostali pred súd, ten sa nimi zaoberal a vyniesol rozsudok. Čo sa nepodarilo ani v jedinom prípade. Aby sa to podarilo aspoň v tom najznámejšom, prišli s iniciatívou politici.
Pavol Rusko navrhol, aby bola diplomatickou cestou oslovená rakúska strana, nech jej justičné orgány požiadajú slovenskú stranu o právnu pomoc pri objasňovaní trestného činu zavlečenia, lebo bol dokonaný na rakúskom území. Na slabé miesto návrhu poukázal Daniel Lipšic: „Nie je správne, aby sme nútili rakúske orgány, aby kauzu vyriešili za nás.“ Orgány susedného štátu sa aj tak do ničoho nútiť nedajú, čo vidno z ich reakcie na slovenskú žiadosť o vydanie Karola Martinku. Lipšic znovu ponúkol starý návrh KDH - parlament má prijať ústavný zákon, ktorý by zrušil Mečiarove amnestie. Okrem toho, že návrh už dvakrát neprešiel, je isté, že neprejde ani tretí raz. Zdá sa, že jediný spôsob, ako je možné prípad ako-tak spoločensky prijateľne uzavrieť, naznačil predseda HZDS. Keď krajský súd potvrdí uznesenie okresného súdu, že amnestie platia, čím sa zastavenie trestného stíhania stane právoplatným, mali by sa zverejniť relevantné dôkazy a svedectvá z trestného spisu. Ak sa prípad nesmie dostať pred súd, nech sa dostane aspoň pred súd verejnosti. Keď môže verejnosť vedieť, čo povedal o zavlečení bývalý Lexov námestník Svěchota redaktorke Ľube Lesnej, môže vedieť aj to, čo povedal vyšetrovateľovi. Či aj pred ním potvrdil, že ako riaditeľ kontrarozviedky dostal od Lexu tri rozkazy, ktoré splnil, že Lexa zavlečenie koordinoval a že to bol Mečiar, kto bol „ideovým vodcom únosu“.
