kontroly nad firmou bez súhlasu majoritného vlastníka a manažmentu. Podobné príklady treba hľadať takmer výlučne vo svete. Nepriateľsky sa pokúšal prebrať Oracle firmu PeopleSoft či Comcast Disneyho.
Slovenský prípad má svoje osobité korenie - privatizačné pozadie. Súčasní šéfovia Dusla na čele s Jozefom Kollárom majoritu získali počas Mečiarovej vlády, mečiarovským spôsobom. Duslo kúpili lacno a vyplatili ho z peňazí, ktoré tvorilo Duslo samo. To kollárovskú skupinu spája s hatinovcami alebo rezešovcami. Veď napokon, po Slovnafte a VSŽ je Duslo len ďalším príkladom toho, ako "slovenská kapitálotvorná vrstva" chtiac-nechtiac predáva "slovenské striebro" a "kapitáni priemyslu" opúšťajú svoju "vlajkovú loď". Na druhej strane, kollárovcov odlišuje od rezešovcov fakt, že z Dusla nespravili trosky, ale zachovali ho v stave, ktorý je lákavý pre ďalších investorov.
Duslo sprivatizovala zamestnanecká spoločnosť Prezam. V nej hrala prvé husle skupina okolo Jozefa Kollára, ktorú tvorilo menej ako dvadsať ľudí. Títo rovnejší z rovných takmer na desať rokov zašili ostatných akcionárov - zamestnancov do zvieracej kazajky. Predávať a kupovať akcie firmy Prezam mohli len s ich súhlasom. Takto si kollárovci postavili múr okolo svojho majetku i funkcií.
