Jedného dňa som si uvedomil, že nemám priateľov medzi spisovateľmi a scenáristami, čiže ľuďmi z profesie, ktorú sa sám snažím prevádzať. Mám kamarátov výtvarníkov, muzikantov, právnikov, lekárov, inžinierov, matematikov, psychológov, fotografov, prírodovedcov, etnológov, automechanikov, remeselníkov a robotníkov. Ale medzi básnikmi a spisovateľmi ani jedného. Normálna úplná okrúhla nula. Takáto: 0!
A to sa hovorí, že vrana k vrane sadá... ja budem potom asi nejaký divný vtáčik. Alebo sú divní všetci ostatní? Fakt je, že táto mladá (čiže moja) generácia mi naozaj moc nesadla. Oveľa bližšie sa cítim byť k starej generácii, podľa môjho pocitu by som si práve s nimi mohol dobre rozumieť. Ale s mojou generáciou ťažko. Kde jeden píše populárne, druhý vulgárne, tretí strojovo a štvrtý imidžisticky, tam sa ťažko bude hľadať niečo blízke a ľudské. Kde existuje len kaviarenský nočný život, prázdne diskusie, opíjanie, tam sa ťažko dá nájsť obyčajná, ale tvrdá poctivosť (nie v písaní, v živote!). A to ani nehovorím o reklamných agentúrach, kde je zamestnaná väčšina mojich bývalých spolužiakov. Kde je tu osobitosť, cesta, vnútorný hlas, had, drak?
A rovnako negatívna je kŕčovitá snaha o takúto osobitosť. Každý by mal nakoniec dospieť len k tomu, že bude písať, ako dýcha, kráča, žije. Keď je osobnosť, tak z toho bude osobitý, zvláštny text. Ak nie, tak nie. A basta fidli.
Raz som stretol mladého maliara, ktorý sa donekonečna hral s priestorom.
"Prečo ten chlad?" opýtal som sa ho, "prečo tá odosobnenosť?"
"Pre mňa neexistuje nič osobnejšie ako priestor," odpovedal.
Za seba hovorím, že väčšiu debilinu som v živote nepočul. Neviem, či to do neho vštepili profesori, alebo spolužiaci, ale zjavne sa považoval za veľkú osobnosť.
Rovnako smiešni sú mi ľudia, ktorí písanie považujú za akési poslanie a myslia si, že je pre celý svet hrozne dôležité to, čo robia. Veľký prd! Môžu mať teórie, aké chcú, nikto nevie zodpovedať otázku zmyslu písania pre svet a spoločnosť. Mne osobne sa najviac páči teória "správy do púšte". A tu sa píšu texty len pre tých, čo píšu texty a táto malá skupinka sa navzájom utvrdzuje vo svojej dôležitosti, a tvári sa pritom tak vážne, akoby naozaj o niečo išlo! A ja do tejto skupinky patrím.
