Politickí myslitelia už dávno prišli na to, že etika rozlišuje medzi dobrom a zlom, ekonómia medzi ziskom a stratou a politika rozlišuje medzi spojencom a protivníkom. Úroveň politiky v mnohom závisí od úrovne tohto rozlíšenia. Ak je preň smerodajná iba národnosť, znamená to, že politika zostáva na najnižšej možnej úrovni.
Okolnosť, že pre obe národné strany, či pre HZDS je táto úroveň neprekročiteľná, sotva môže niekoho prekvapiť. Nie je prekvapujúce ani to, že aj nový predseda SDĽ sa k SMK a jej kandidátom správa tak, ako minister Koncoš. Podivné je však osobné nasadenie predsedu Smeru, s akým sa stotožnil s hľadiskom oboch SNS a HZDS. Už pred prvým kolom volieb vystríhal pred víťazstvom kandidátov SMK v južných krajoch, lebo sú tam zdroje pitnej vody, obilnica Slovenska a atómové elektrárne. Fakt, že predseda vyššieho územného celku nemá dosah na vodné zdroje, vlastníctvo pôdy či jadrovú energetiku, a tak ich ani nemôže „ohroziť“, Robert Fico národniarsky prehliadol. Pred druhým kolom voľby županov, hoci sa mohol obmedziť na vyhlásenie, že Belica je lepší kandidát ako Fehér, a Tomeček ako Kvarda, predseda Smeru drží malíkovsko-slotovskú líniu: „Maďarskí spoluobčania si budú voliť Maďara a my hovoríme, Slováci, zvoľte si Slováka.“ Zdá sa, že Smer chce s vládnymi stranami súťažiť v prointegračnej orientácii, a s opozičnými v „národniarstve“. Hoci Robert Fico hovorí, že „Smer nemá ideologické bariéry“, mentálne sa prejavuje tak, že má rovnaké obmedzenia ako SNS, P SNS a HZDS.
