Lorenc skutok priznáva, vinu nie

Štátna bezpečnosť obmedzovala a potláčala ľudské práva. Okrem toho, že sa venovala špionáži a kontrašpionáži, bola aj represívnym nástrojom režimu. Je pravda, že v časoch, keď na jej čele stál Lorenc, neboli pomery v ČSSR také tvrdé, ako v čase normalizácie. Tomu zodpovedala aj prax represívneho aparátu. Nemožno však zabúdať, ako drasticky na sklonku osemdesiatych rokov ŠtB postupovala proti politickým a náboženským aktivistom. A práve preto je smutné, že slovenské a české orgány nedokázali (a možno ani nechceli) účinnejšie spolupracovať pri dokumentovaní trestnej činnosti pohlavárov bývalej ŠtB tak, aby po rozdelení federácie bolo možné aj na Slovensku postaviť podozrivých pred spravodlivý súd. Výsledkom slovenského šesťročného vajatania v kauze Lorenc je trest, ktorý je trápny, pretože nezodpovedá rozsahu podozrení. Nemožno to však zazlievať súdu. Chyba sa stala vo vyšetrovaní, kde na rozdiel od českých tristo svedkov bolo na Slovensku v prípravnom konaní vypočutých len jedenásť. Rozsudok teda zodpovedá dôkazovému materiálu.