v druhom o národoch kultúrnych či etnických. Typickým príkladom politického národa sú Francúzi, Briti alebo Američania.
Francúzsky národ utvorila na území Francúzskeho kráľovstva Veľká francúzska revolúcia z rôznych tam jestvujúcich etnických skupín. Prvý dekrét revolučného Konventu im predpísal francúzštinu ako spoločný štátny jazyk, zjednocujúci všetkých obyvateľov Francúzskeho kráľovstva. "Tvorcovia Deklarácie (práv človeka a občana) si možno neuvedomovali, že národ , na ktorý sa odvolávali, zahrnoval Alsasanov, Baskov, Bretóncov, Kataláncov, Korzičanov, Flámov a Okcitáncov, ako aj Francúzov" (Walker Connor). Rozhodujúcim podnetom na vznik amerického národa v taviacom kotle prisťahovalcov z najrozmanitejších európskych, ázijských a afrických etník bolo založenie a rozvoj Spojených štátov amerických.
Takéto politické národy sú svojou pupočnou šnúrou späté so štátom, ktorý ich stvoril, preto sa s ním od počiatku viac-menej identifikujú ako s politickým útvarom. (Teda nie etnickým , lebo politický národ zahŕňa rôzne etniká.) Na rozdiel od nich etnické národy nie sú viazané na štát, v ktorého rámci vznikli a jestvujú. Vytvárajú a rozvíjajú sa ako od neho nezávislé historické spoločenstvá jazyka a kultúry, prežívajú a uchovávajú si národné identity aj v pre ne nepriaznivom prostredí im cudzích štátnych útvarov. Taký bol osud Izraelcov v dlhých obdobiach diaspóry, Poliakov počas rozparcelovaného Poľska, Nemcov pred vytvorením, po rozdelení a pred následným zjednotením Nemecka, ale aj Čechov a Slovákov v rámci rakúsko-uhorskej monarchie. Taký je osud aj Baskov, Rómov a ďalších národov, ktoré doteraz nemajú vlastný štát.
Cieľom úsilia mnohých (nie však všetkých!) etnických národov o politickú emancipáciu bolo a je zriadenie vlastného štátu. Pokúšali sa o to identifikáciou so štátnym útvarom, v ktorom žili a ktorý chceli pretvoriť na svoj národný štát (ako napr. Maďari Uhorsko), alebo bojom o nový národný štát, vyhradený pre daný etnický národ. To bol aj prípad Slovákov. Aby etnické národy tento svoj cieľ dosiahli, museli mať to šťastie, že samy obývali teritórium, na ktorom ich národný štát vznikol, alebo sa na tomto teritóriu snažia podrobiť si (asimilovať, vypudiť, marginalizovať) všetky ostatné etniká. Pokiaľ je dané teritórium multikultúrne, na ňom žijúci dominantný etnický národ si musí vybrať: buď tam bude budovať utláčateľský národný štát, alebo dá prednosť multikultúrnemu demokratickému štátu.
