ho orgánu únie demonštrovať svoju silu. Neveril, že je schopný prvýkrát potopiť novú komisiu. Keď to pochopil, svoj návrh stiahol.
Europarlament mal tentoraz v ruke silné tromfy. Najsilnejšie mu poskytol komisár Buttiglione, keď homosexuálom odkázal, že sú hriešnici a ženám v 21. storočí odporučil starať sa najmä o deti. Nikto nepopiera jeho právo na názor a náboženské presvedčenie. Ako však môže navrhovať legislatívu v oblasti občianskych práv komisár, s ktorým sa určite nezhoduje väčšina členských krajín i Európanov? Situáciu nezvládol ani Barroso. Je zjavné, že ako bývalý premiér sa viac než o parlament opieral o podporu šéfov jednotlivých členských krajín. To poslancov popudilo ešte viac. Politické frakcie boli pripravené hlasovať ako jeden muž.
Jednou z odpovedí na otázku, prečo sa europarlament správal, ako sa správal, dávajú júnové voľby do EP. Historicky najnižšia účasť voličov jasne naznačila, čo si ľudia o význame tohto orgánu myslia. Schvaľovanie eurokomisie patrí k najviditeľnejším rozhodnutiam europoslancov. Nemožno prehliadnuť, že parlament využil svoje demokratické právo a že z neho môže vzísť dokonca lepšia komisia, než bola táto. V budúcnosti by sa dokonca vzťahy medzi komisiou a parlamentom mohli vyjasniť. Rovnako sa však nedajú ignorovať dôsledky krízy v únii. Najmenej na niekoľko týždňov bude mať provizórnu vládu a problém, ktorý jej bude odčerpávať energiu. V jeho tieni sa ocitne piatkový slávnostný podpis európskej ústavy, o ktorej osude začnú európski voliči rozhodovať už o štyri mesiace.
