Politický zápas sa zostruje. Svedčí o tom úsilie vládnej koalície spojiť svojich konkurentov s kriminálnym konaním. Treba povedať, že každý páchateľ musí byť potrestaný. Bez ohľadu na to, či je reprezentantom politickej strany. Nie je však prípustné degradovať trestné právo na nástroj politiky.
Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti sa začal zaoberať dávnejšie uloženou kauzou, v ktorej mala figurovať podpredsedníčka Smeru Monika Beňová. Proti nej a jej bratovi začal vyšetrovateľ viesť trestné stíhanie. Podozrivé na postupe vyšetrovačky je, že skôr ako bolo uznesenie o obvinení doručené Beňovej, niekto sa postaral o to, aby boli najprv informované a príslušne inštruované médiá. Beňová a jej brat tak môžu štátu oprávnene vyčítať, že sú poškodení na svojich právach. Od výsledkov rôznych trestných konaní si vládna koalícia sľubuje získanie politického kapitálu pre blížiacu sa kampaň. V tomto kontexte naberá postup voči podpredsedníčke Ficovej strany novú dimenziu. Do kriminalizačnej propagandy sa zapojil aj minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Vláde predložil správu o „neskončených trestných konaniach vo veciach týkajúcich sa tzv. veľkej privatizácie a o trestných veciach bývalých príslušníkov SIS“. Práve táto agenda vyhrala súčasnej koalícii voľby v roku 1998. Mnohí voliči si totiž želali nielen potrestanie tých, ktorí sa na základe zneužitia moci skutočne dopustili trestnej činnosti, ale aj verili, že bývalá opozícia sa bude správať inak. Aj napriek badateľnej pozitívnej zmene si mnohí voliči myslia, že Dzurindova vláda je pri moci pre to isté ako Mečiarova: aby zbohatla. V očiach verejnosti stratila dôveru, ktorú mala na začiatku volebného obdobia, a aj preto ich poukazovanie na „kauzy minulosti“ nenachádza taký ohlas, ako si želajú. Udalosti tohto týždňa však nasvedčujú, že čím budú voľby bližšie, aj slovník a praktiky sa budú zostrovať.
