Súčasťou predvolebného folklóru bolo tvrdenie, že regionálne voľby sú o inom ako voľby parlamentné - Smer i koaličná SDĽ tak chceli pred voličmi obhájiť svoje spájanie s HZDS. Povolebná realita však ukazuje viac ako jasne, že vytváranie dvoch blokov – stredovo-pravicového a stredovo-ľavicového - nebolo len momentálnym popudom či východiskom z núdze, ale prejavom dlhodobého približovania týchto strán na základe programovej a personálnej spriaznenosti.
Fakt, že HZDS a ľavica vo vláde majú k sebe bližšie, ako sa zdá, je priam transparentný pri deklarovaní stanovísk k druhému kolu voľby predsedov vyšších územných celkov. HZDS vyzerá momentálne veľmi zdržanlivo, lebo nemusí nástojčivo hľadať spojencov - či už proti maďarským, alebo pravicovým súperom. Dosiahnuté pozície, keď v každom kraji má kandidáta na župana a len v Prešovskom kraji na druhom mieste, a predpoklad, že druhé kolo nebude z hľadiska účasti ničím mimoriadnym, umožňujú hnutiu sa nezapájať do nacionalistickej rétoriky, akou sa v týchto dňoch prezentujú najmä Smer a SDĽ. Degradovanie volebnej kampane na vyťahovanie alebo odmietanie „maďarskej karty“ však nielenže dokazuje, že slovenská vrcholová politika má priďaleko od občianskej spoločnosti, ale naďalej zahmlieva podstatu reformy verejnej správy, čo sa nemôže neprejaviť na efektívnosti tejto novej štruktúry politického systému i na jej vnímaní „pospolitým ľudom“.
