Ryby majú v sebe vlny, ich mäso voda tvaruje do vĺn, tak ako tvaruje aj piesok na pobreží a tak ako vietor tvaruje oblaky a sneh. Ten vietor, čo posledné dni stále fúka na východ (ach, každý deň ho prosím, nech mi ju priveje) mi nafúkal popod dvere do domu zopár jesenných listov. Jeden som vzal a zavesil si ho nad posteľ. Pripomína zároveň labuť aj supa, zvláštne spojenie elegancie a ohavnosti.
Kosím lúky, ktoré roky nikto nekosil. Vždy som sníval o tom, že nájdem niekde nejaké zanedbané a spustnuté hospodárstvo a začnem sa oň pomaličky starať. Neviem prečo ma tak priťahujú takéto opustené miesta. Je to zvláštne: aká môže byť tvrdá drina poetická a ako môže mať človek pri nej v sebe takú nehu.
Bol som s priateľmi v čajovni a stretol tam ľudí, ktorí ma strašne vzali za srdce. "Co? Vždyť žil nejlepší možný z životů člověka své rasy - honil dobytek a proháněl koně v sedle na vlastní půdě ve výši svobodných hor." (R. Jeffers: Mara). Tiež žijú vo výške slobodných hôr, no nepreháňajú kone, ale chovajú včely, remeselníčia, šijú, hospodária. A mňa to k nim pomaly, ale iste ťahá. K svojim ma to ťahá.
Dojalo ma aj lúčenie: všetci sa navzájom objímali a v objatí vždy chvíľu ticho stáli.
A tak raz možno kúpim malé stádo oviec a pôjdem. Keď na to budem mať peniaze, tak ma už nič nezadrží.
Včera večer sa mi zdalo, že leží vedľa mňa. A ja som sa s ňou rozprával a mal som pocit, že to nie je moja fantázia, ale že sa s ňou naozaj rozprávam. Bojím sa, že blazniem. Už som videl takých chalanov. Jeden telepaticky komunikoval s dievčaťom, do ktorého bol zamilovaný. A ďalší zase posielal svojej vyvolenej smsky a potom vážne rozmýšľal, že na seba podá trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie.
