Celý uplynulý týždeň bol poznačený dôsledkami prvých regionálnych volieb, hľadaním dôvodov na nevyvodzovanie zodpovednosti za mizerné volebné výsledky a mobilizáciou občanov-voličov do druhého kola volieb predsedov vyšších územných celkov. S výsledkami boli spokojní takmer všetci, aj tí, ktorí sa limitne približujú k percentuálnej nule. Negatívnou stránkou volieb okrem nečakane nízkej účasti bola postupná zmena ich charakteru na etnický súboj v Trnavskom a Nitrianskom kraji, kde sa mimoriadne angažoval najmä predseda Smeru R. Fico a predsedovia oboch SNS. „Druhoradosť“ občanov maďarskej národnosti v očiach časti slovenskej politickej špičky je tak ešte viditeľnejšia - ak je však protimaďarskou xenofóbiou postihnutý aj dlhodobo najdôveryhodnejší slovenský politik, nádeje na slovensko-maďarské vyrovnanie sa dostávajú do mínusových polôh.
O tom, že horizont parlamentných volieb sa blíži veľkou rýchlosťou, svedčí nielen rast vnútrokoaličných napätí - naposledy v otázke privatizácie SPP, ale aj postupné pripúšťanie chybných rozhodnutí v nedávnej minulosti. Prinajmenej priznanie súčasného ministra vnútra I. Šimka, že vládna koalícia nemala sľubovať vyšetrenie privatizačných káuz a podozrení z trestných činov SIS pod taktovkou jej riaditeľa I. Lexu naznačuje, že proces prehodnocovania predvolebných sľubov, zakotvených aj do programového vyhlásenia, napokon vo viacerých prípadoch skončí v žánri predvolebných bonmotov.
