Staronový prezident George W. Bush. FOTO - REUTERS
Pre mnohých amerických voličov bol 2. november Armagedon, bitka, v ktorej sa zrazili nebeské vojská s légiami hriechu. Pritom teologická interpretácia je aj po týždni stále nejasná. Kto presne bol na strane Boha? Sekulárni pokrokári, tie opory kultúrnej modernity, sociálni katolíci a liberálni protestanti, ktorí podporovali Kerryho, o tom ani trochu nepochybujú: boli to oni, a ak sa Bohu nezodpovedne pošmykla ruka, nebol to definitívny a hrozný výrok sudcu, ale nehoda - hoci aj veľká - a rok 2008 to môže napraviť.
Spása od strachu
Víťazi, ktorí teraz majú pod kontrolou tak Biely dom, ako Snemovňu reprezentantov, momentálne nepripúšťajú pochybnosti ani neistotu: ich moc pochádza od Boha, ktorý koná prostredníctvom väčšiny Američanov. Staronový prezident skutočne mieša náboženský jazyk s jazykom politickej ekonómie. Povedané jeho slovami, má teraz politický kapitál, a mieni ho aj využiť. Odhliadnuc od toho sa republikánom viac než demokratom podarilo zmobilizovať svoj kmeňový elektorát: biele predmestia, kresťanských tradicionalistov, vydesených zo sexuality akejkoľvek orientácie, ľudí, ktorí sa cítili byť oslovení prezidentom, čo sľubuje, že ich spasí od strachu, že by Spojené štáty prestali byť nezraniteľné, ktorí uverili jeho správam o zbraniach hromadného ničenia v Iraku a spojení medzi al-Káidou a Saddámom Husajnom.
