ILUSTRAČNÉ FOTO TASR - VLASTIMÍR ANDOR
Keď sa ma pri desiatom a teraz už pätnástom výročí novembra '89 pýtali, či sa splnili moje očakávania z toho obdobia, odpovedal som zásadne kladne. Pravdupovediac, my t. j. vzbúrená občianska verejnosť a VPN (občianske hnutie Verejnosť proti násiliu ) - sme toho vtedy až tak veľa nechceli.
Dokázali sme síce pomenovať, čoho sa chceme zbaviť (vedúcej úlohy strany, cenzúry, ostnatých drôtov na hraniciach so slobodným svetom a pod.), nemali sme však jasno v tom, čo nové chceme dosiahnuť. Pri plnení negatívnych cieľov sme boli viac-menej úspešní, čím sme uvoľnili priestor pre demokratizáciu pomerov; absencia pozitívnych cieľov sa nám však neskôr vypomstila. Začali s nimi prichádzať subjekty, ktoré nemali s étosom novembra nič spoločné, iba sa na ňom priživovali. Sem patria nielen všetci tí pochybní privatizéri, tunelári a tuctoví prospechári, ale aj rôzni politickí dobrodruhovia, ktorí sa vtedy vodrali na našu politickú scénu.
