Prečo padol Umarov Taliban

začali padať ťažké bomby a rakety tomahawk, tento muž organizoval veľký odpor. Chcel za každú cenu pomôcť Talibanu, ale nielen to. Vyhrážal sa prezidentovi Parvézovi Mušaráfovi jeho zvrhnutím. Iskra, ktorú rozpútal Usáma bin Ládin, mala vohnať do džihádu státisíce sfanatizovaných moslimov, zvrhnúť pakistanského prezidenta a z Pakistanu mala iskra preskočiť do ďalších islamských regiónov. Naraz sa však stalo niečo, s čím ani tento, teraz usmievavý muž s pristrihnutou bradou a s pakulom, nádhernou čiapkou, na začiatku nerátal. A pritom nielen v samotnom Islamabade, ale aj v Kvéte či Pešaváre rozpútal takú nenávistnú protiamerickú kampaň, že to skutočne vyzeralo na mohutné islamské povstanie. Ak by dal do pohybu stoštyridsať miliónov pakistanských moslimov, Američania by boli mali veľké problémy. Šáfiza posadil Mušaráf na pár dní aj do väzenia, lebo v jednej chvíli mal nepríjemný pocit, že sa krajina ocitne v občianskej vojne. Lenže talibanský režim sa začal rúcať priam šokujúcou rýchlosťou.

Namieste je otázka, prečo sa tak stalo. Prečo Taliban, ktorý sa držal pri moci päť rokov, sa po vyše dvoch mesiacoch od začiatku americkej kampane zrútil ako domček z karát. Aj keď americké či britské bombardovanie, alebo viac či menej rozsiahla pomoc ďalších amerických spojencov vrátane Ruska sa podstatnou mierou podpisuje pod odstránenie krutého režimu, predsa len je zrejmé, že extrémistické hnutie islamského fundamentalizmu sa zrútilo najmä pre nedostatočnú podporu afganského obyvateľstva. Ukazuje sa, že režim, nech je akokoľvek zaslepený či vybrojený, režim, ktorý iba silou, terorom a zastrašovaním dokáže nanútiť obyčajným ľuďom svoje zvrátené predstavy o živote, nemôže mať dlhé trvanie. Obyčajní Afganci nechápali nieže filozofickú podstatu režimu, ale vôbec im nebolo jasné, prečo sa práve ich krajina mala stať laboratóriom vraj nevídaného druhu islamu. A tak keď americké bomby začali padať na jeho vojenské ciele, Afganci začali Taliban „zrádzať“.