Mohli byť vôbec agenti ŠtB slušní ľudia?Moja múdra babička - ak to mám povedať šetrne - nemala komunistov v láske. Ale občas o niektorom povedala: "Je to komunista, ale slušný človek." Z čoho logicky vyplývalo, že byť komunistom je neslušné, ale podľa jej názoru výnimky existujú. Nikdy som ju však nepočul povedať: "Je to agent a udavač, ale slušný človek." Cítite ten rozdiel? Jednoducho agent ŠtB a udavač nemohol byť slušný človek. Slušný udavač je nonsens, čosi ako suchá voda.
Spolužiak Skunk
Do základnej školy som chodil v päťdesiatych rokoch. Vtedy sa ešte v našej škole kúrilo v kachliach na uhlie. Jeden spolužiak vedel tak šikovne naložiť kachle uhlím a uhoľným prachom, že po krátkom čase kachle vybuchli, triedu zamoril štipľavý dym a vyučovanie bolo treba prerušiť, triedu vyvetrať. Ten trik sme využívali najmä pri písomkách, až kým iný spolužiak nášho "pyrotechnika" neudal riaditeľovi. Od tej chvíle sme udavača prezývali Skunk a nikto s ním už neprehovoril. Po čase to Skunk nevydržal a prestúpil na inú školu.
A to bolo, prosím, v čase, keď sa konali politické procesy a udavačskí komunisti i nekomunisti udávali a vešali komunistov i bezpartajných. Medzi deťmi na základnej škole však platili iné zásady. S udavačmi sa nerozpráva a nekamaráti!
Koľko indiskrétnosti!
Chvíľu po novembri 1989 platil v Československu lustračný zákon. Skunkovia v štátnych službách museli z vedúcich postov prestúpiť do súkromného sektora. Potom sa štát rozdelil a na Slovensku zákon prestal platiť. Žeby sa aj preto štát rozdelil? Udavačstvo bolo opäť kóšer.
Pätnásť rokov po novembri začal Ústav pamäti národa na Slovensku zverejňovať zoznamy agentov ŠtB a udavači sa rozhorčujú nad toľkou indiskrétnosťou a nespravodlivosťou! Pritom lustračný zákon stále neexistuje. Udavači môžu zostať, kde sú, nikto ich neohrozuje, strany, ktoré ich dosadili na vysoké štátne posty, ich neodvolávajú. Len sa o nich konečne verejne vie. A oni sa rozčuľujú a protestujú. Tak ako by sa iste cítili dotknutí všetci tí, ktorí mlátili a vodnými delami aj polievacími vozmi likvidovali ešte v roku 1988 v Bratislave pokojnú sviečkovú demonštráciu. Kde vlastne sú a ako sa im vodí? Kto boli tí chrabrí muži?
