Kyjev. FOTO - REUTERS
Pred štyrmi rokmi som nemohol robiť nič iné ako zatínať päste od bezmocnosti. Bol som ďaleko od Ukrajiny a v Kyjeve mala už-už vypuknúť revolúcia. Opozícia zverejnila záznamy rozhovorov prezidenta Kučmu s jeho podriadenými. Bolo v nich to, čo skoro celá krajina tušila, ale netrúfala si nahlas vysloviť: násilné účtovanie s novinármi, úplatky, vŕšenie kapitálu na úkor obyvateľstva, falšovanie volieb.
Po prvý raz sa vrchnosť neprezentovala ako skupina neschopných a nesympatických ľudí, ale ako rafinovaný zločinecký systém. "Ukrajina bez Kučmu" - veľká protestná akcia, sa začala v decembri 2000. Opozičníci zo všetkých regiónov si postavili v Kyjeve stany a prisahali, že povolia, až keď zločinecká moc padne. Vydržali asi tri mesiace. V marci 2001 ich rozohnali násilím. Civilizovaný svet nevnímal, že Ukrajinci protestovali za demokraciu. Možno ani nikto neveril, že protesty budú úspešné. Podľa odhadov svedkov nebolo ani na tých najväčších demonštráciách viac než 30 000. A tak ich štátna moc ľahko mohla vyhlásiť za "hŕstky výtržníckych extrémistov". A keď sa spamätala z prvého šoku, ľahko s pomocou Moskvy zasa získala nad všetkým kontrolu - technikou zadržiavania a použitím sily. Nielen ja som zatínal päste od bezmocnosti.
