Štvrtinová účasť oprávnených voličov v prvom kole volieb do orgánov samosprávnych krajov (zastupiteľstiev a predsedu) bola pre zainteresované subjekty a kandidátov dôvodom nielen na nájdenie hlasných argumentov, prečo všetci viac-menej v týchto voľbách uspeli, ale aj na zamyslenie, čo bolo príčinou takej veľkej apatie občanov. Aj v tomto prípade sa tých dôvodov našlo viac - celkové znechutenie vysokou politikou, málo informácií o podstate reformy verejnej správy, nestotožnenie sa mnohých voličov s hranicami vyšších územných celkov považovaných za umelé útvary, vyblokovanie elektronických médií z predvolebnej kampane. Po dvoch týždňoch od prvého kola možno povedať, že žiadny z týchto demotivujúcich prvkov sa slovenskej politickej elite nepodarilo odstrániť (skôr naopak, napätie na vrcholovej scéne iba stúplo) a druhé kolo bude iba trpeným dôsledkom obáv časti politikov z toho, že by v Trnavskom alebo Nitrianskom vyššom územnom celku mohol byť županom Maďar (pričom výsledky prvého kola ukázali, že apatia nemá vytýčené hranice podľa národnosti).