Daňový systém na Slovensku mal byť čo najjednoduchší. Preto sa jeho autori rozhodli zrušiť čo najviac špeciálnych režimov, výnimiek a úľav. Nie celkom sa im to podarilo a to bolo to najhoršie. Zostal totiž otvorený veľký priestor na populistické novely smerujúce späť ku komplikovanému systému, pričom sa dá poukazovať na precedensy v podobe výnimiek, ktoré sa vyplieť nepodarilo - napríklad na hlúpu dvojpercentnú asignáciu pre treťosektorové organizácie.
Posledná iniciatíva prišla od poslancov ANO, ktorí sa rozhodli, že poukazy na dovolenky na Slovensku by zamestnanci nemali uvádzať v daňovom priznaní. Chcú vraj podporiť cestovný ruch. Znie to možno ako rozumná a chvályhodná iniciatíva, ktorá zarezonuje zvlášť teraz, keď sa diskutuje o budúcnosti Tatier. Má však niekoľko ale. Asi najmenší problém by bol, že účinnosť sa navrhuje od 1. marca, teda v priebehu zdaňovacieho obdobia. To však napokon v poslednom čase nie je nezvyklé, aj keď to pochováva mýtus o stabilite daňovej sústavy. Podstatnejšie je napríklad to, prečo pri podpore cestovného ruchu siahať hneď na dane. Takáto podpora jedného odvetvia je veľmi nebezpečná. Štát úspešne odoláva nárekom lobistických združení pivovarníkov či autodopravcov, ktorí chcú nižšie dane z piva či nafty. Keď sa teraz vyjde v ústrety hotelierom, onedlho môžeme za oprávnenú považovať aj žiadosť zmrzlinárov o vynovenie daňových zákonov, pretože im uškodilo chladné leto...
