Pasáž výtvarníka Mateja Kréna zostavená z tisícov kníh. FOTO - ČTK
Dávno, v osemnástom storočí, napísal veľký a vášnivý obranca literatúry Samuel Johnson v predslove k svojmu Slovníku anglického jazyka: "Najväčšia sláva národa vyrastá z jeho spisovateľov." Bola to neobyčajná téza, už vtedy. A dnes je ešte neobyčajnejšia, hoci si myslím, že platí aj na začiatku dvadsiateho prvého storočia. Hovorím o trvalej, nepominuteľnej sláve.
Zápasiť o správne slovo
Občas dostávam otázku, čo robí spisovateľa spisovateľom. V jednom interview som začula samu seba, ako odpovedám: "Mal by milovať jazyk, zápasiť o správne slovo. A byť vnímavý k svetu." Len čo mi tá pohotová odpoveď vyšla z úst, napadli mi aj ďalšie veci. Napríklad: "Byť vážny." Tým myslím: nebyť nikdy cynický. A ešte čosi: "Spisovateľ by sa mal narodiť v dobe, keď Dostojevskij a Tolstoj a Čechov mohli ešte niekoho nadchnúť a ovplyvniť." Ale je úplne jedno, čo človeku napadne ako odpoveď na otázku, aký je ideálny spisovateľ, odpoveď ju nikdy nevyčerpá.
