Ľudská myseľ nevie vnímať nešťastia a katastrofy vcelku a s úplným vcítením sa. Je to dobre, pretože ak by to niekto dokázal, musel by sa zblázniť. Ťažko sa znáša už len prirodzený odchod blízkeho človeka. Taký zážitok sa nedá znásobiť tisícom alebo stopäťdesiattisícami a pridať k tomu utrpenie z predčasného odchodu ľudí v plnej sile či malých detí. Mozog, ovládaný pudom sebazáchovy, týmto smerom nepracuje. Ak chceme prežiť, fungovať a pritom nezostať nezúčastnení, zostáva nám len umelé sladidlo štatistického súcitu a prípadná snaha nejako pomôcť tým, čo zostali.
Takáto pohroma nám umožní opäť si uvedomiť, že napriek existencii internetu, satelitov, dvesto miliónov druhov zvonení na mobily, atómovej energii, lesbických rozvodov, meteorológii, OSN či zástupcov Boha na Zemi stále existujú udalosti, ktoré zásadne zasiahnu do života celého ľudstva a nijako ich neovplyvníme. A ak je niekde vo vesmírnom programe naprogramovaná ďalšia doba ľadová alebo jej opak, ani tridsaťšesť kjótskych protokolov a sedemnásť spojených grínpísov nezabráni tomu, aby sme nedopadli ako dinosaury. Najmä, ak tomu budeme ešte pomáhať. Vnímať každú sekundu, že sme možno úplne zanedbateľnou súčiastkou nejakého obrovského plánu je asi rovnako ťažké ako precítiť stotisíc individuálnych tragédií naraz. Nedá sa napísať nekrológ za státisíce mŕtvych.
Chcem urobiť niečo, čo je v mojich silách. Rád by som sa rozlúčil s tými, ktorí nás neopustili v rámci pohromy, ale odišli potichu. Obaja boli skvelí ľudia, poznal som ich dosť zblízka, a preto je pocit nespravodlivosti silnejší. V posledných decembrových dňoch sa Bratislava a Slovensko rozlúčili s dvoma ľuďmi, ktorí prinášali svojmu okoliu radosť, pôžitok a občasné spojenia s nekonečnom svojou hudbou. Obaja boli skvelí huslisti a oboch spájala skromnosť a zriedkavá muzikantská i ľudská pokora.
Štefan Róbl bol vedúcim skupiny druhých huslí v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a dirigentom. Jeho odovzdanosť hudbe, entuziazmus, bytie pri veci, nekompromisný profesionalizmus a zmysel pre humor neuveriteľne pomáhali pri každej nahrávke či koncerte. Okrem toho, že už asi nebudú pokračovať láskavo ironické naťahovačky medzi sekundom a prímom alebo violami prostredníctvom ich vedúcich, sa jeho neprítomnosť prejaví tým najprirodzenejším a nevysvetliteľným spôsobom - sekund už nikdy nebude znieť tak ako doteraz.
