(a pred tým Orbánovej) vlády sa prejavuje v mnohých oblastiach.
Ale v tomto prípade je nárek trochu pokrytecký. Čo s nimi má budapeštianska vláda konzultovať, keď na porade potvrdili, že ich uspokojí iba dvojaké občianstvo a nič iné? Vláda môže na túto požiadavku pristúpiť alebo ju odmietnuť, inú možnosť jej nedávajú. Lídri menšín vrátane tých našich pritom zatiaľ sami neprejavili najmenšiu ochotu akceptovať stanovisko vlády ako od ich názoru odlišné, ale každopádne legitímne stanovisko legitímneho predstaviteľa občanov svojej materskej krajiny. Nehovoriac o tom, že nie sú ochotní akceptovať výsledok referenda, v ktorom spomínaní občania, nech o tom trepe kto chce, čo chce, dvojaké občianstvo priamo alebo neúčasťou odmietli.
Predstavme si situáciu, keď sa slovenskej opozícii podarí spichnúť referendum o zastavení zdravotníckej reformy, ktorú SMK podporuje. Referendum by bolo neúspešné, proti reforme by však hlasovalo o jedno percento voličov viac ako za ňu. Stalo by sa presne to, čo v Maďarsku pri hlasovaní o dvojakom občianstve: 19 percent bolo za, 18 proti. Opozícia by tvrdila, že referendum síce bolo neúspešné, vládu však zaväzuje reformu zastaviť, väčšina národa sa totiž vyslovila proti nej. Je to čudná logika a Bugár by ju ako vládny politik iste odmietol. Desať kilometrov južne od Bratislavy mu to pripadá v poriadku.
