ILUSTRAČNÉ FOTO TASR - SVÄTOPLUK PÍSECKÝ
Po roku 1989 kritizovať politikov, varovať spoločnosť či konštatovať rozklad štátnych médií bol častý zjav. Zažili a prežili sme metamorfózu bez návodu, ale aj bez výstrelu. Ako analytik som sa vždy snažil nájsť niečo pozitívne v politike, médiách či v spoločnosti. Aj v tej najväčšej beznádeji 90. rokov bol takýto postoj súčasťou mojich analýz, pretože apriórny pesimizmus vedie len k neproduktívnemu cynizmu a ten z človeka robí suveréna alebo somára, často oboje.
Pri pohľade na rok 2004 je pozitívnych vecí viac ako kedykoľvek v minulosti. Teda byť dnes pozitívny by nemal byť program, ale konštatovanie skutočnosti. Sme v NATO a EÚ, sme reformní, sme podtatranský tiger. A rok 2005 nesľubuje nič iné, možno ešte väčšiu nádielku investícií a reforiem. Ubudne chudobných, aj keď len zlomok. A ani tých "zanedbateľných" niekoľko miliárd korún, ktoré daňoví poplatníci asi zaplatia ČSOB, by nespravilo pre Slovensko takú PR kampaň ako prítomnosť Busha a Putina v bratislavskej Redute.
