|
Jakarta 11. január - mäkký spánok na prejavoch solidarity. FOTO - TASR/EPA |
Katastrofy takéhoto rozsahu sú vždy dôvodom k "spytovaniu svedomí", k prehodnocovaniu hodnôt a siahajú hlboko do ľudských rezerv.
Kto však sleduje správy a udalosti v médiách, neubráni sa dojmu, že médiá tzv. civilizovaného sveta informujú o ľudskom utrpení v podivnom pomere. Nešťastia a kalamity v Afrike, Latinská Amerika či chudobné časti Ázie sú v porovnaní s udalosťami dejúcimi sa pred naším zrakom sekundárne. Naša pozornosť je limitovaná pomyselnou hranicou euro-americkej výnimočnosti. Nepodstatná informácia z "civilizovaného sveta" je závažnej informácii z "nekultúrnych krajín" nadradená. Až keď príde hladomor a ľudia hynú po desaťtisícoch, až keď sa genocídy na obyvateľstve nedajú prehliadať a rušia nás svojou naliehavosťou, keď vlny tsunami zmätú do mora celé dediny a mestá, zisťujeme, že svet je väčší. Stálo by za to urobiť akúsi štatistiku, ktorá by mapovala každodenný výskyt "odľahlých svetových regiónov" v správach.
